Numeri 24, 2-7 15-17d; Matúš 21, 23-27
Odpovedali teda Ježišovi: ,,Nevieme.” A on im odvetil : ,,Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.” (Matúš 21, 27)
Neduálne myslenie
Je možné, aby nám na niečom záležalo, aby sme o to prejavovali intenzívny a nadšený záujem, a zároveň by nás to vôbec nespútavalo? V prípade ak hľadáme Božiu vôľu a nie tú svoju vlastnú, ide to pomerne jednoducho. Na jednej strane robíme to najlepšie čo môžeme, ale nijako nelipneme na osobnom úspechu ani na reakciách okolia. Takto je možné robiť niečo tak, že nám na tom záleží i nezáleží. Toto je skutočná duchovná sloboda.
Sme ešte dnes vôbec schopní niečo takéto pochopiť? Neznie nám to skôr ako nejaké blábolenie? Pre všetky veľké duchovné vyučovania je paradoxné to, že majú paradoxnú povahu. Veríme, že napríklad Ježiš je človek a zároveň Boh. Mária je zasa súčasne Panna i Matka. Eucharistia je chlieb a zároveň Ježiš. Boh je súčasne jeden a zároveň tri. Toto všetko sú logické protiklady, takže naše rátio veciam porozumieť na to musí ísť inak. Niečo môže byť v jednej rovine pravdou, ale na druhej už pravdou vôbec byť nemusí. Múdrosť znamená vedieť ako počúvať a vidieť v rôznych rovinách zároveň, tak ako to inteligentne robí Ježiš v dnešnom evanjeliovom čítaní. Je to pre neho typické neduálne myslenie a vie, ako tvorivo pristúpiť k tajomstvu paradoxom a taktiež k negatívnym ľuďom. Nemôžeme milovať, odpúšťať ani byť trpezliví, ak sme celí ponorení v dualite.
Ježiš sa odmieta prepožičať nepriateľským duálne zmýšľajúcim ľuďom, ktorí mu predkladajú falošnú dichotómiu (delenie na dvoje). Tak ako aj mnoho krát predtým zostáva aj v tomto prípade stále pokojný : zmení tému, porozpráva nejaký príbeh, preformoluje celú otázku, alebo sa proste odmietne zastiahnuť do niečoho, čo je zjavne prezentované so zlým úmyslom. Vie, že daná osoba všetko odzrkadľuje za predpokladu, že ju odplatí rovnakou mincou. Takže v tejto situácií Ježiš iba odmieta odpovedať. Je fantastické, že sme z Ježiša urobili majstra, ktorý dá na všetko odpoveď, Ježiš sa však tak obvykle neprejavuje. Častejšie nás vedie skôr k tomu, aby sme sa so svojimi dilemami zaváňajúcimi človečinou takpovediac zrazili, aby sme boli nútení stretnúť sa s Bohom a aby sme začali byť k sebe úprimní. Vyvoláva v nás viac otázok ako nám dáva odpovedí. A tieto otázky často nie je možné zodpovedať pomocou myslenia : ,,všetko alebo nič”, ale iba láskou a odpustením.
K zamysleniu:
Aké zdanlivo neriešiteľné paradoxy máte v živote? Ako sa s nimi citovo vyrovnávate? Ako sa s nimi vyrovnávate na úrovni rozumu a duchovne?
Z knihy Richard Rohr – Preparing for Christmas Daily meditations for Advent