Sofoniáš 3, 1-2. 9-13; Matúš 21, 28-32
,,Veru hovorím vám, : Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neverili ste mu.” (Matúš 21, 31b-32)
Nasledovanie Boha.
Ježiš tu opäť hovorí v hádankách. Keby som ja hovoril takýmto spôsobom, asi by ste ma obvinili z morálneho relativizmu alebo trocha z nejednoznačného uvažovania. Ako sa máme naučiť žiť s takým zmätkom?
Po prvé si musíme pripustiť rozpory a nesrovnalosti, ktoré v sebe máme, pritom dovoliť Bohu, aby nás miloval aj v takomto našom nedokonalom stave. Akonáhle budeme ochotní vidieť svoje tienisté stránky, svoju naivnosť, svoj hriech a zároveň budeme vedieť, že nás Boh neopustil, staneme sa stelesneným paradoxom, na ktoré ukazuje Božia dobrota. Presne toto isté museli urobiť vyberači daní (,,colníci”) a prostitútky (,,neviestky”) – a zmenilo ich to. Všimnite si, že ,,slušní ľudia” neboli ochotní ,,zmeniť myslenie” o sebe ani o Bohu. Akonáhle spoznáme, že v našich protichodných vlastnostiach prebýva Boh a , že Božia láska nezávisí od našej dokonalosti, potom nás nebude prekvapovať ani pohoršovať rozporuplnosť druhých ľudí. Od toho momentu budeme schopní mať s druhými oveľa väčšiu trpezlivosť a súcit, pretože sme dovolili Bohu mať trpezlivosť a súcit s nami! V zásade kresťanský život nie je ničím viac ani ničím menej ako ,,nasledovanie Boha” (porovnaj Efezanom 5:1).
Sám som hotová hora rozporov a napriek tomu som aj svätec. Som dobrý človek, ale taktiež hriešnik. Chápem to, a napriek tomu sa proti tomu búrim. Platí oboje? Áno, oboje je navždy pravda a z určitého podivuhodného dôvodu sa to takto páči Bohu. Viera znamená sa každý deň osobne odovzdať tomu tajomstvu – nie len v teoretickej rovine, ale vnútorne. Úbohé prostitútky nemali na výber, a ak si budeme ochotní priznať pravdu, zistíme, že na výber nemáme ani my. Práve to rozumiem pod slovom ,,vžiť sa do nového spôsobu myslenia”. Každá zmena zmýšľania je predovšetkým zmenou srdca, a keď sa srdce nezmení, nové myšlienky dlho nevydržia. Všetci sme ,,spoznali spásu v odpustení hriechov”, ako to formuloval Lukáš (1:77), pretože odpustenie nie je niečo čo Boh robí, ale to čo Boh je. Pravdepodobne neexistuje iný spôsob, ako porozumieť Božej povahe, ako sa každý deň postavíme pod vodopád božskej milosti a potom sa staneme potrubím pre ten istý prúd.
K zamysleniu:
Môžete vymenovať aspoň jeden svoj vnútorný rozpor? Myslíte si, že vás Boh napriek tomu miluje? Ste schopní milovať sami seba?
Z knihy Richard Rohr – Preparing for Christmas Daily meditations for Advent
Foto: imdb.com (seriál The Chosen)